kebzǜvati -ǜjem nedov. paziti, biti pozoren: Potrejbno nám je záto kebzüvati SŠ 1796, 38; [človek] na steroga vu návuki krsztsansztva pazko kebzüvati nebi potrêbno bilô KAJ 1848, III; Niti ne kebzüjo na fabule KŠ 1771, 634; nyegova vüha na nyih molitev kebzüjo KŠ 1771, 709; Kebzüj na ſzébe i návuk KŠ 1771, 639; Kebzüj na glász kricsanya mojega TA 1848, 5; Kebzujmo vſzi verno BKM 1789, 19; kebzüjte na te tak hodécse KŠ 1771, 598; On je pa kebuzuvao na nyidva KŠ 1771, 348; Kebzüvali ſzo pa na nyega KŠ 1771, 183
kebzüvajóuči -a -e pazeč, opazujoč: I kebzüjoucsi na nyega poſzlali ſzo zaſzivávcze KŠ 1771, 239
kebzǜvani -a -o opazovan: i na tô je poprêk kebzüvano KAJ 1848, IV