Zadetki iskanja
1. sadno drevo ali njegov pečkati sad stožčaste oblike: hruške so zrele; hruške padajo z drevesa; na vrtu rastejo hruške in jablane; obirati hruške; pojesti, utrgati hruško; posekati staro hruško; sočna hruška; suhe hruške / divja hruška drobnica; hruška moštarica
2. kar je po obliki podobno temu sadu: gumijasta hruška za izpihavanje / hruška toplomera / voj. žarg. vojaka sta se dobro oborožila tudi s hruškami z ročnimi bombami / ekspr. električna hruška žarnica / nar. medvedove hruške plod gloga
3. mn., nar. koroško krompir: kopati hruške
● pog., ekspr. vem, po čem so hruške vem, kakšna je stvar v resnici; pog., ekspr. tega mi ne pravi, saj nisem s hruške padel saj nisem tako neizkušen, naiven; star. otrok je pri hiši, kot bi hruško otresel zelo veliko; pog. zna več kot hruške peč(i) ima velike sposobnosti, se spozna na marsikaj
♦ zgod. davilna hruška srednjeveška mučilna priprava, ki se da obsojencu v usta, da mu ovira dihanje
kot zréla hrúška, ne pásti s hrúške, pádati kot zréle hrúške, pásti kot zréla hrúška, znáti vèč kot hrúške pêči
1. izražati hvalo, priznanje: druga drugo sta hvalili; gostje hvalijo dobro kuhinjo in postrežbo; vsaka mati hvali svojega otroka; svatje so hvalili nevestino lepoto; hvaliti vestno opravljeno delo; neupravičeno, pretirano, zelo hvaliti; hvaliti koga čez mero, na ves glas zelo; ekspr. hvaliti koga na vsa usta zelo, navdušeno
// zastar. zahvaljevati se: za to pa res ni treba hvaliti
2. v medmetni rabi izraža veselje, zadovoljstvo: hvali boga, da smo končali; hvali usodo, da ti je prihranila ta udarec
● delo hvali mojstra delavčeva strokovnost se sodi po kvaliteti njegovih izdelkov; preg. ne hvali dneva pred večerom ne izrekaj pohvalnega mnenja o tem, kar se še ni končalo; preg. vsak berač svojo malho hvali vsakdo hvali svoje
♦ rel. hvaliti Boga slaviti, poveličevati
- hvalíti se in hváliti se
z govorjenjem ali vedenjem izražati, poudarjati svoje pozitivne lastnosti ali ugodno stanje: hvali se, da ima vsega; hvaliti se z bistrostjo, z junaštvom
● ekspr. ne da bi se hvalil, jaz bi to bolje naredil nočem, nimam namena poudarjati svoje sposobnosti; preg. dobro blago se samo hvali
- hvalèč -éča -e:
pripovedovala je o sebi, hvaleč se s svojimi vplivnimi znanci; ne mara hvalečih kritik
- hváljen -a -o:
to je najbolj hvaljen zdravnik v mestu; zelo hvaljena knjiga, predstava / v krščanskem okolju, kot pozdrav (duhovniku) Hvaljen (bodi) Jezus (Kristus)!
čìč níma nìč, govoríti, kot bi imél žgánce v ústih, iméti ása v rokávu, iméti béla jétra, iméti besédo, iméti brádo, iméti bŕke [postrížene] na dèž, iméti cmòk v gŕlu, iméti čésa čez glávo, iméti čésa kot vrág tóče, iméti čésa prek gláve, iméti číste rôke, iméti čísto vést, iméti čŕni mádež, iméti čŕno dúšo, iméti čŕno píko, iméti debélo kóžo, iméti [dêbel] krompír, iméti denárja kot vrág tóče, iméti do komólcev krváve rôke, iméti dóber dán, iméti dóber nós [za kàj], iméti dóber želódec, iméti dôbre žívce, iméti dôbro dúšo, iméti [dôbro] namázan jêzik, iméti dólg jêzik, iméti [dólg, ták] jêzik kàkor kráva rép, iméti dólge pŕste, iméti dólgo lájtengo, iméti dvé lévi rôki, iméti dvé želézi v ôgnju, iméti ga pod kápo, iméti ga pod strého, iméti glávno besédo, iméti glávno vlógo, iméti glávo in rép, iméti glávo kot čebèr, iméti glávo kot sód, iméti glávo na právem kôncu, iméti glávo na právem méstu, iméti glávo za kàj, iméti góbec, iméti góbec kot kráva rèp, iméti hrbteníco, iméti hudíča v sêbi, iméti hudíčevo sréčo, iméti jájca, iméti jásno slíko [čésa; o čém], iméti jekléne žívce, iméti jêzik kot káča, iméti jêzik óster kot mèč, iméti káčo v žêpu, iméti kàj kot na pládnju, iméti kàj na dúši, iméti kàj na glávi, iméti kàj na jezíku, iméti kàj na kôncu jezíka, iméti kàj na króžniku, iméti kàj na vésti, iméti kàj v kŕvi, iméti kàj v málem pŕstu, iméti kàj v mezíncu, iméti kàj [vèč] solí v glávi, iméti kàj za brégom, iméti kàj za plótom, iméti kàj za pod zób, iméti kámen namésto srcá, iméti kóga/kàj na píki, iméti kóga/kàj na rešêtu, iméti kóga/kàj na rovášu, iméti kóga/kàj na tapéti, iméti kóga/kàj pod pálcem, iméti kóga/kàj pri rôki, iméti kóga/kàj [šè] v žívem spomínu, iméti kóga/kàj v [svôjih] krémpljih, iméti kóga/kàj v [velíki] části, iméti kóga/kàj v [velíkih] častéh, iméti kóga/kàj v želódcu, iméti kóga na špági, iméti kóga na vésti, iméti kóga na vŕvici, iméti kóga na vsák pŕst [po] desét, iméti kóga na vsák pŕst [po] pét, iméti kóga pod copáto, iméti kóga ràd kot bráta, iméti kóga v páci, iméti kóga v šáhu, iméti kóga za nôrca, iméti kóga za ôsla, iméti kóga za pavlího, iméti kóga za pêpčka, iméti kosmáta ušésa, iméti kosmáto vést, iméti kóžo debélo kot slòn, iméti krátek spomín, iméti krátko pámet, iméti kríže in težáve [s kóm/čím], iméti krompír, iméti krváve rôke, iméti kúrje možgáne, iméti kúrjo kóžo, iméti kúrjo pámet, iméti lasé [počesáne, postrížene] na dèž, iméti lúknjo v žêpu, iméti máčka, iméti málo [vèč] solí v glávi, iméti manévrski prôstor, iméti máslo na glávi, iméti máslo v ušésih, iméti máslo za ušési, iméti megléne pójme o čém, iméti mêhka koléna, iméti mêhko srcé, iméti mévlje v ríti, iméti móčne kárte [v rôkah], iméti módro krí, iméti morálnega máčka, iméti na múhi kóga, iméti nabrúšen jêzik, iméti nôge têžke kot cènt, iméti nós kot krompír, iméti očí na pêcljih, iméti odločílno vlógo, iméti óster jêzik, iméti pésniško žílico, iméti píko na jezíku, iméti pod oróžjem, iméti pod pálcem, iméti póln kúfer kóga/čésa, iméti póln kúrac kóga/čésa, iméti póln žèp [denárja], iméti pólna ústa beséd, iméti pólne hláče, iméti pólne rôke déla, iméti pólne žêpe [denárja], iméti pólno glávo čésa, iméti pomémbno vlógo, iméti prázno glávo, iméti prevelíke očí, iméti prôste rôke [pri čém], iméti pŕste vmés, iméti rép in glávo, iméti répo v ušésih, iméti slàb dán, iméti slábo vést, iméti slámo v glávi, iméti slónjo kóžo, iméti slónovo kóžo, iméti spomín kot rešêto, iméti srcé na dláni, iméti srcé na právem méstu, iméti srcé za kóga/kàj, iméti sréčno rôko [pri čém], iméti sréčo v nesréči, iméti sršéne v glávi, iméti sršéne v ríti, iméti strupén jêzik, iméti súho gŕlo, iméti svêtle trenútke, iméti svínjsko sréčo, iméti [svój] čŕn dán, iméti svój dán, iméti svój kríž, iméti svój prôstor pod sóncem, iméti svôje adúte, iméti svôje mêje, iméti svôje pŕste vmés, iméti svôjih pét minút [sláve], iméti šè êno želézo v ôgnju, iméti škárje in plátno v rôkah, iméti tŕdo kóžo, iméti tŕdo srcé, iméti trébuh kàkor bóben, iméti trébuh kot sód, iméti umázane rôke, iméti v rôkah močán adút, iméti vèč sréče kot pámeti, iméti vèč želéz v ôgnju, iméti véčje očí, iméti véčje očí kot želódec, iméti [velíko] pod pálcem, iméti velíko vlógo, iméti volôvske možgáne, iméti vrága na glávi, iméti vrága v sêbi, iméti vrážjo sréčo, iméti vsák dán nedéljo, iméti vsè adúte v rôkah, iméti vsè kárte v rôkah, iméti [vsè] níti v [svôjih] rôkah, iméti [vsè] svôje adúte, iméti vsè v svôjih rôkah, iméti za ostrím debélo, iméti zádnjo besédo, iméti zdrávo bárvo, iméti zelêne pŕste, iméti zelêno lúč za kàj, iméti zláto dúšo, iméti zláto srcé, iméti zvézane rôke, iméti zvézane rôke in nôge, iméti [žé] brádo, iméti želézno rezêrvo, iméti žílico za kàj, kot bi imél slábo vést, kot [da] bi imél pólne hláče, ne iméti čésa dáti v lônec, ne iméti čístih rôk, ne iméti dláke na jezíku, ne iméti [dóbrega] želódca, ne iméti [dovòlj, niti tróhice] solí v glávi, ne iméti dúnsta o čém, ne iméti hrbteníce, ne iméti jájc, ne iméti jásnih pójmov o čém, ne iméti kàj dáti v lônec, ne iméti lépe beséde za kóga/kàj, ne iméti mírnega trenútka, ne iméti ne gláve ne répa, ne iméti ne répa ne gláve, ne iméti niti belíča [v žêpu], ne iméti níti fícka, ne iméti níti krájcarja, ne iméti [níti] póčenega gróša, ne iméti niti prebíte páre, ne iméti níti za sól, ne iméti pójma [o čém], ne iméti srcá, ne iméti srcá [za kóga/kàj], ne iméti sréčne rôke [pri čém], ne iméti stó pík, ne iméti tréh čístih, ne iméti trí číste, sténe imájo ušésa, stráh imá velíke očí, še za slán krompír ne iméti, še za sól ne iméti, tenák nós iméti, vsák imá svój kríž, vsáka stvár imá svôje mêje, vsè imá svôje mêje
1. izhodiščni prostor. priti ~ hiše; stopiti ~ avtomobila; izstopiti ~ stranke; izgnati ~ države; zleteti ~ gnezda; kapljati ~ pipe; vrniti se ~ Škofje Loke; pismo ~ Nemčije; izgon ~ raja; strel ~ puške; rešitev ~ nevarnosti
2. časovni spomin ~ davnih dni; utopija ~ leta tri tisoč; Poznam ga še ~ izseljenstva, ~ mladosti
3. vezljivostni norčevati se ~ njegove revščine
4. izvorni
a) izhajati ~ kmečkega stanu; hči ~ drugega zakona; arija ~ opere; napredovati ~ asistenta v docenta
b) kruh ~ grobe moke; kipec ~ žadovca; spomenik ~ marmorja; ustvariti ~ nič
5. vzročnostni storiti napako ~ strahu; vprašati ~ radovednosti; uboj ~ malomarnosti
6. lastnostni čestitati ~ srca; imeti rad ~ dna duše; čakati ~ dneva v dan; živeti ~ rok v usta; človek ~ knjige; naloga ~ matematike
7. povedkovniški dati ~ rok |izročiti|; biti ~ mode; žarg. biti ~ forme; Bolnik je že ~ nevarnosti
1. iztisniti zrak iz pljuč pri dihanju: počasi izdihniti skozi usta; vdihniti in izdihniti
2. z odprtimi usti rahlo iztisniti zrak: izdihniti toplo sapo
● evfem. kmalu po nesreči je izdihnil umrl; ekspr. komaj slišno je izdihnil besedo zelo tiho izgovoril; evfem. izdihniti dušo umreti; prim. zdihniti
1. z vodo ali drugo tekočino (dokončno) čistiti: izpirati perilo; izpirati z mlačno vodo; prati in izpirati / izpirati rano z alkoholom; izpirati usta
2. z vodo ali drugo tekočino odstranjevati zlasti umazanijo: izpirati blato z lopate; izpirati kri z roke
3. s trajnim ali ponavljajočim se tokom odstranjevati kaj drobnega: nalivi izpirajo zemljo; hudourniki izpirajo kamenje z gora / voda izpira jarke
4. mont. v vodi ločevati koristne rudnine ali premog od jalovine: izpirati zlato
♦ fot. izpirati film imeti film v vodi, da se z njega odstranijo ostanki kemikalij; med. izpirati nožnico; izpirati želodec s tekočino, navadno z vodo, odstranjevati iz želodca strupene ali odvečne snovi
nar. izplakniti: posodo je treba umiti in izplahniti; izplahniti s čisto vodo / izplahniti usta; prim. splahniti
1. z vodo ali drugo tekočino (dokončno) očistiti: izplakniti perilo; umiti in izplakniti posodo; izplakniti v mrzli vodi
2. z vodo ali drugo tekočino na hitro očistiti brez drgnjenja: kozarci so čisti, samo izplakni jih / izplakniti usta; z vodo si izplakniti obraz
● ekspr. izplakniti si grlo kaj popiti
3. z vodo ali drugo tekočino odstraniti zlasti umazanijo: izplakniti prah z obraza; pren., ekspr. izplakniti si jezo z vinom
- izpláknjen in spláknjen -a -o:
izplaknjene steklenice; izplaknjeno perilo
1. z vodo ali drugo tekočino (dokončno) čistiti: umivati in izplakovati; izplakovati perilo; izplakovati posodo v čisti vodi
2. z vodo ali drugo tekočino na hitro čistiti brez drgnjenja: izplakovati kozarce pred uporabo / izplakovati oči s kamiličnim čajem; izplakovati si usta
3. s trajnim ali ponavljajočim se tokom odstranjevati zlasti kaj drobnega: dež izplakuje smeti v jaške / izplakovati si prah z obraza / morje izplakuje breg
- « Prejšnja
- 1
- ...
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- ...
- 37
- Naslednja »