Slovenski etimološki slovar³

SNOJ, Marko, Slovenski etimološki slovar³, www.fran.si, dostop 29. 5. 2024.

ȃdjektiv -a m
alkohọ̑l -a m
amẹ̑ba -e ž
amọ̑nijak -a m
antibiọ́tik -a m
aprȋl -a m
ár2 – glej ker1
artérija -e ž
aspȋk -a m
azalẹ̑ja -e ž
bȃjs -a m
balȃda -e ž
belúš -a m
bȍt povdk.,
brȋdž -a m
brȗsnica1 -e ž
búkev -kve ž
bȗmbar -ja m
cárski rẹ̑z -ega -a m
cẹ̄nter -tra m
cepȋn -a m
cȅr céra m
cȋnk1 -a m
cīpelj -lja m
cirkumflẹ̑ks -a m
cirọ̑za -e ž
citrọ̑na -e ž
če vez.
čeprȁv vez.
čẹ̑šnja -e ž
čežāna -e ž
črẹ̑p -a m
čréslo -a s,
črevọ̑ -ẹ̑sa s
čŕka -e ž
čŕta -e ž
čȗrimȗri -ja m
čvȓst -a prid.
dátelj -na in -tlja m
dẹ́kla -e ž
delfȋn -a m
dẹ̑lnica -e ž
dẹ̑lta -e ž
desȇrt -a m
devẹ̑t štev.
diják -a m
dīmlje dȋmelj ž mn.
dȋsk -a m
dọ̑mino -a m
dopȗst -a m
dosjẹ̑ -ja m
dragọ̑nec -nca m
drobníca -e ž
dȗr -a m
dūri -i ž
dušȋk -a m
dvožȋvka -e ž
ekvȃtor -ja m
elẹ̑ktrika -e ž
emulzȋja -e ž
encȋm -a m
epizọ̑da -e ž
epọ̑ha -e ž
estẹ́tika -e ž
evkalȋptus -a m
evnūh -a m
fakír -ja m
falzẹ̑t -a m
farizẹ̑j -a m
fílm -a m
flȃndra -e ž
flọ̑skula -e ž
flȗor -a m
fọ̑sfor -ja m
fúga1 -e ž
gáber -bra m
gȃlica -e ž
gȃrbati -am nedov.
gimnástika -e ž
gimnázija -e ž
glagọ̑lica -e ž
gọ́bav -a prid.
gomazẹ́ti -ím nedov.
gonorẹ̑ja -e ž
gọ̑s gosȋ ž
grafȋt1 -a m
granȃta -e ž
grȃničar -ja m
gŕlica -e ž
gvȃš -a m
harmọ́nika -e ž
hẹ́lij -a m
hermelíka -e ž
hȋp -a m
hmẹ̑lj -a m,
horizọ̑nt -a m
hȍt dȍg hȍt dóga m
hrápav -a prid.
hrepenẹ́ti -ím nedov.
hrȍm hróma prid.
hrustánec -nca m
hvála -e ž
idiọ̑t -a m
īhta -e ž
impresionīzem -zma m
in vez.
insẹ̑kt -a m
iọ̑n -a m
jānževec -vca m
jéklo -a s
jẹ́lša -e ž
jerebíka -e ž
ježe – glej ker1
jọ̑d -a m
jọ̑ga -e ž
jȗrček -čka m
júžina -e ž
kȃl1 -a m
kalamȃr -a m
kalīna -e ž
kȃpar -ja m
káplja -e ž
kapucȋn -a m
kapučȋn -a m
karbọ̑n -a m
katọ̑da -e ž
kẹ́mbelj -blja m
ker1 vez.
ker2 – glej kjẹ̑r
ki1 zaim. in vez.
kȋla1 -e ž
kímavec -vca m
kjẹ̑r vez.
klafáti -ȃm nedov.
klarinẹ̑t -a m
klóščevec -vca m
ko vez.
kọ̑branka1 -e ž
kocína -e ž
kodrlȃjsast -a
kọ́kalj -a m
koláč -a m
kolína -e ž
kolobár -ja m
kombinírke -írk ž mn.
kondọ̑m -a m
konfẹ̑t -a m
kọ̑ntrabȃs -a m
konzonȃnt -a m
kọ́per -pra m,
kórček -čka m
korẹ̑n -a m
koríto -a s
korúza -e ž
kọ́vček -čka m
krȃk -a m
krȃkati -am nedov.
krȃsen -sna prid.
krẹ̑da -e ž
krémen1 kremẹ́na m
kresáti krẹ́šem nedov.
krȋk -a m
kriminȃl -a m
krȋv kríva prid.
krȋžanka1 -e ž
krníca -e ž
krọ̑g -a m
krojīti -ím nedov.
krọ̑kus -a m
kromosọ̑m -a m
kŕpa -e ž
kȓt kr̄ta m
kŕzno -a s
kržljȁv -áva prid.
kȗrent -a m
kurīti kúrim nedov.
kūščar -ja m
labirȋnt -a m
lákotnica -e ž
lapūh -a m
lavẹ́ndel -dla m
lazȃnja -e ž
lẹ̑go neskl. prid.
lesníka -e ž
limuzȋna -e ž
lȋpan1 -a m
lisíčka -e ž
ma1 vez.
máčeha2 -e ž
madrigȃl -a m
malík -a m
mȃmut -a m
marcipȃn -a m
marjȃš -a m
matȋlda -e ž
mȇčarica -e ž
meníca -e ž
metljȃj -a m
metrọ̑pola -e ž
motovȋlec -lca m
motovíliti -ȋlim nedov.
mȗmps -a m
nagnȍj -ója m
nȃjlon -a m
nalȋvnik -a m
naọ̑čarka -e ž
narcȋsa -e ž
narọ̑be prisl.
navpȋk prisl.
nevtrọ̑n -a m
níkelj -klja m
nobȅn -ȇna zaim.
noríce -ȋc ž mn.
novémber -bra m
obrọ̑nek -nka m
ohọ̑l ohọ́la prid.
omẹ̄la -e ž
onanȋja -e ž
opasílo -a s
opetnájstiti -ȃjstim dov.
orȃnžen -žna prid.
osmíca -e ž
ostrīž -a m
otrȍk -óka m
P 1. V slovenskem fonemu p se ohranja pslovan. *p (< ide. *p), npr. pẹ̑č. 2. V ljudskih izposojenkah je nadomestil srvnem. b, ki se je (in se še) v bavarskih narečjih izgovarjal kot p, npr. pẹ́k. V starejših izposojenkah je nadomestil tudi srvnem. pf, npr. pónev. V starih izposojenkah iz romanskih jezikov je nadomestil f, npr. pogáča. V izposojenkah sicer ustreza tujejezičnemu p. 3. Ker se p izgovarja z ustnicami, je pogost v imitativnih besedah, ki označujejo kako dejavnost z usti, predvsem z ustnicami, npr. pȗpati, pāpati.
pȁč člen.
pādavica -e ž
pȃlček -čka m
pȃlma -e ž
pȃnj -a m
particȋp -a m
pȃsavec -vca m
pastẹ̑l -a m
pẹ́htran -a m
pelargọ́nija -e ž
pẹ̑likan -a m
perúnika -e ž
pianȋno -a m
pȋnč -a m
piramȋda -e ž
pisáti píšem nedov.
piščȃl1 -i ž
piškúr -ja m
pívo -a s
pīžmovka -e ž
pljúča pljȗč s mn.
plóha -e ž
podhȗjka -e ž
podlẹ̑sek -ska m,
pogáčica -e ž
polẹ́novka -e ž
polmẹ̑r -a m
polonẹ̑za -e ž
pomlȃd -i ž
pomȍl -óla m
porcelȃn -a m
postọ́vka -e ž
potrọ̑šnik2 -a m
práskati -am nedov.
prázen -zna prid.
prẹ̑lec -lca m
prẹ̄ma -e ž
presȅk -ẹ́ka m
prẹ̑smec -a m
prešẹ́ren -ẹ̄rna prid.
pridẹ̑vnik -a m
prilȃstek -tka m
prmȅjdūš medm.,
prọ̑polis -a m
prosȋnec -nca m
prọ̑stata -e ž
púdelj -dlja in -na m
pȗnč -a m
pȗst2 -a m
púter -tra m
-r obrazilo za izpeljavo oziralnih zaimkov iz vprašalnih,
rȃgbi -ja m
rȁk2 ráka m
rẹ̄ber -bri ž
rẹ̑jli -ja m
renẹ̑ta -e ž
rẹ̑ntgen -a m
rẹ̑ta -e ž
revmatīzem -zma m
ríba -e ž
rȋbez -a m
rȋcinus -a m
rȋčet -a m
rogovíla -e ž
rọ̑mb -a m
roženíca -e ž
rọ̑ženkranc -a m
rožȉč -íča m
rȗm -a m
rúševec -vca m
sakọ̑ -ja m
samostȃlnik -a m
sẹ̑lec -lca m
sinọ̑či prisl.
skópec1 -pca m
skọ́rja -e ž
skȓb skrbȋ ž
slȃk -a m
sléme slemẹ́na s,
slẹ̄pič1 -a m
slȍn slóna m
smrdokȃvra -e ž
soglȃsnik -a m
sọ̑nčnica -e ž
spójler -ja m
spomȋnčica -e ž
srcẹ̑ s
sr̄pan srpána m,
stéklo -a s
steníca1 -e ž
stẹ̑nj -a m
strīgalica -e ž
strȋp -a m
súšica -e ž,
svẹ̑čan1 -ána m
svẹ́čnica -e ž
svȋnčnik -a m
svȋšč -a m
svȋzec -zca m
šamọ̑t -a m
šȃr šára prid.
šílo -a s
škȁmp škámpa m
škȃrnik -a m
škofȋja -e ž
škŕga -e ž
škrpȅt -éta m
škržȃt -a m
šmárnica1 -e ž
štála -e ž
táncati1 -am nedov.
televizȋja -e ž
téloh -a m
tepẹ̑žkati -am nedov.
tẹ̑pka -e ž
terȃco -a m
teriȇr -ja m
tẹ̑tanus -a m
tȋfus -a m
tinktȗra -e ž
tráktor -ja m
trakúlja -e ž
trapȋst -a m
trepetlíka -e ž
trinọ̑g -a m
trȋp -a m
trnȉč -íča m
trombocȋt -a m
trpótec -tca m
vȃlah -a m
vbọ̑gajme prisl.
velíka nọ̑č -e nočȋ ž
vẹ̄na -e ž
vȇrz -a m
vesọ̑lje -a s
vezováti -ȗjem nedov.
víle vȋl ž mn.
vīličar -ja m
vȋtrih -a m
vȋžla -e ž
vodȋk -a m
vŕsta -e ž
Z 1. V slovenskem fonemu z (a) se ohranja pslovan. *z (iz ide. *g' ali *g'h v vseh legah, pa tudi iz ide. *s pred zvenečimi zaporniki), npr. vọ̑z, mȅzda. Pslovan. *z je pod posebnimi pogoji lahko nastal iz ide. *s tudi ob zvočnikih, npr. dŕzen (Sn, 54 ss.). Pslovan. skupina -zd- se je lahko razvila iz ide. -d(h)d(h) ali -td(h). (b) Lahko je prek dz nastal iz star. *g (glej G) po drugi palatalizaciji, tj. neposredno pred pslovan. samoglasniki *ě (če iz *ai̯ ali oi̯) ali po tretji palatalizaciji, tj. neposredno za pslovan. nenaglašenimi samoglasniki *i, *ь ali *ę, domnevno če naslednji zlog ne vsebuje *o, *ǫ, *u ali *ъ, npr. zelọ̑, stezȁ. 2. V ljudskih izposojenkah se skoraj ne pojavlja, ker se nem., srvnem. in večkrat tudi rom. s praviloma nadomešča z ž. Izjema so zelo mlade izposojenke tipa závber, zọ̑fa in one, ki so bile stalno pod vplivom clat., npr. zakramȅnt. 3. V imitativnih besedah in onomatopejah se pojavlja pri posnemanju brenčanja insektov, npr. bzīkati.
zadȗšnica -e ž
zaȋmek -mka m
zamẹ́riti -ẹ̑rim dov.
zanȋmati -am nedov.
zúbelj -blja m
žaluzȋja -e ž
žgánec -nca m
žgánje -a m,

NESSJ – Novi etimološki slovar slovenskega jezika

FURLAN, Metka, NESSJ: Novi etimološki slovar slovenskega jezika 2017, www.fran.si, dostop 29. 5. 2024.

anjel
ardičina
bečelič
bistranga
bižat2
blagovnica
bogar
brancin
branjug
breza1
brezast1
brezen2
brezeti
breznica
broč
brzdit
bušanec
buta1
butič
čelon
čemelak
Čeplez
čepljec
čmrlj
čonkelj
čontika
črmelj1
deblo
dlečvenica
dleto
dletvo
drekač2
dršča
fčelar
flum2
glavatica2
gojzar
golčič
govana
gove
govenšček
grmulon
grub
hajdosevec
hor
ibovina
izdabati
jezerka1
jugno
junec4
junijski hrošč
kamniščica
kap1
kleščar3
kresnikar
krompirjevec1
lestenec
letev
letka
ljuljka
loter
luben
mahovec
majnski keber
moren
morski sneg1
muha3
muhelič
mušelj1
nečak
ogrc1
oslak1
oslice
parkelj1
podjed2
prosnica
pucola
pušenšank
rajsnedelj
riba2
skrakek
smolnica
smrdat2
smrdet
svilod
ščajpula
ščipavec
ščurek5
škorpijon
škratek
trota
tunara
tvor
videž2
vosevnica
vprižena postrva
vrtlec
zatilje
zelenka2
zlatovčica
zlatovka
zora2
žabarok
žoga3
Število zadetkov: 480