Ta stran uporablja piškotke zato, da lahko razločujemo med uporabniki, štejemo njihovo število in tako izboljšujemo delovanje strani. Uporabljamo tudi piškotke partnerjev Google Analytics, ki analizirajo vaše vedenje na spletnih straneh. Več o posameznih piškotkih si lahko  preberete tu.  Če ne dovolite uporabe piškotkov za izboljšanje portala Fran, kliknite sem.

Zadetki iskanja

Prekmurski
obóžati -am dov. obubožati: I nikoga neobô'zaj KAJ 1870, 166; Csi szem obô'zao koga KAJ 1848, 280
obóužani tudi obóžani -a -o ubog, obubožan: Jasz szem pa obte'zn i obô'zan TA 1848, 33; Obô'zani i nê sztrti 'Zivé národ zdányi AIP 1876, br. 6, 2; I Goszpôd de toga obô'zanoga dika TA 1848, 7; ino obou'sanomi Králi veli z-szvojega ládansztva oditi KOJ 1848, 35; prevnougi obó'sani kmetje i mestrovje vküppriletijo KOJ 1848, 70; i kak dober ocsa je szkrbo za obô'zane podlo'zance KAJ 1870, 165
Prekmurski
odvàliti se -ím se dov. preteči, miniti: csi sze je gli 'se vnogo sztoletij nad nyim odvalilo KOJ 1914, 114
odvàljeni -a -o odvaljen: Najsle ſzo pa kamen odvaljeni od groba KŠ 1771, 254; Niháj grejhe, tak de kamen Kraj odvaljen BKM 1789, 107
Prekmurski
oglejǜvati -ǘjem nedov.
1. ogledovati, opazovati: cigánje i ciganice po vészi oglejüjejo KOJ 1845, 112; Tô zdaj escse oglejüvajo AIP 1876, br. 4, 5; Vértovje pôla oglüjo AIP 1876, br. 3, 1; ſtero ſzmo vidli znaſimi ocsmi, ſteroſzmo oglejüvali KŠ 1771, 726
2. nadzorovati, čuvati: i poszebno ednoga, ki de log’e oglejüvo AI 1875, br. 2, 3
oglejüvàti se -ǘjem se ogledovati se: i oglejüje ſze okouli za vöro KŠ 1771, 443; pren. Kráo je taki sze okoli oglejüvao pri europejszkih Poglaváraj za pomoucs KOJ 1848, 73
oglejüvajóuči -a -e ogledujoč, opazujoč: zvoditelov vaſi, ſterih 'zivlejnya vö idejnye oglejüvajoucsi, naſzledüjte vöro nyihovo KŠ 1771, 697
Prekmurski
ö́rok -a m
1. dediščina: Tak de po krszti Bôg gvüsen örok nas KAJ 1848, 139; da bi ti pozváni vekivecsnoga öroka obecsanye vzéli KŠ 1771, 686; Ga bi nam dike örok dao KAJ 1848, 9; Proszi me i dam ti pogane za örok TA 1848, 3
2. lastnina: steri szo sze na prázna szeliscsa grofa Festeticsa na örok priszelili KOJ 1914, 152; szvojga imánya deszét jezér plügov na örok trem vadlüvánjom darüvo AIP 1876, br. 11, 7
3. v zvezi na örok za stalno: 'selej od Czaszara odürjávano protesztansztvo na örok vdomoviti KOJ 1914, 86
Prekmurski
ošpotávati -am nedov. zasramovati, sramotiti: Boug ſzene dá ospotávati KŠ 1754, 19; Vucsiteo i náſz oſpotávas KŠ 1771, 209; Ár tak Bôga ospotávas KAJ 1848, 191; med sterimi te véksi táo vsze hüli, ospotáva KOJ 1833, XV; Csi je pa ospotávamo KŠ 1754, 32; Jaj vam, ki nyé ospotávate KAJ 1848, 3; Ospotávajo me KŠ 1754, 263; radi ospotávajo lüczke náj bougse reje KOJ 1833, V; Nyega ſzo nej li ſzamo ospotávali KŠ 1754, 10b
ošpotávani -a -o zasramovan: Szinôvje cslovecsi, kak dugo de ospotávana dika moja TA 1848, 4
Prekmurski
otávlati -am nedov. krepiti, poživljati: Ápolgatni; ottávlati, o'sivlati KOJ 1833, 150; Kak z-hládom nôcsi otávlas KAJ 1848, 154; Ki vsze z-dobrôtami Otávla KAJ 1848, 213; Z-glászom 'zitka otávlajo KAJ 1848, 6; otávlaj me na pôti tvojoj TA 1848, 100; Bôg de ga otávlao TA 1848, 34; I tvoja miloscsa de me Pá z-mirom otávlala KAJ 1848, 161
otavlajóči -a -e krepčilen, poživljajoč: Tvoje rêcsi krüh otávlajôcsi KAJ 1848, 132
Prekmurski
pokápati -am nedov. pokopavati: niháj te mrtve pokápati ſzvoje mrtve KŠ 1771, 201; 7. Mrtve pokápati KMK 1780, 97; Tak 'zalosztno zvonijo, pokápajo AIP 1876, br. 4, 6; i nej ga bilô, ki bi pokápao TA 1848, 65
pokápani -a -o pokopan: Gde de v-krvi sztao, pokápan Eden ország szpotrt AIP 1876, br. 6, 2
Prekmurski
poláganje -a s
1. krmljenje: vnogi vért racsúna dnéve, kak dugo de escse stalno poláganye trpelo AIP 1876, br. 1, 8
2. krma: Franczúszki jüsniczke nej meli .. pa nej nyihovi konyi poláganya KOJ 1848, 120; Z vékšega se zapoláganye nüca AI 1878, 44
Prekmurski
pomágati -am nedov.
1. pomagati komu pri delu ali v težavah: Ki nam vu potrejbcsini pomága, on je naſs právi priáteo KM 1790, 48; Ete szlovenszke národe ruszki vladár pomága AI 1875, kaz. br. 3; csi pomágamo KŠ 1754, 74; Lehko konecz vzemes ſztrasen, Sto de ti pomágo BKM 1789, 409; hodi v-Maczedonio i pomágaj nám KŠ 1771, 391; nego ga pomágajmo KŠ 1754, 35; zvün toga z-obcsinſzkim tálom pomágajmo edna drügoj KM 1790, 88; pomágajte potézenoga KŠ 1754, 210; mo'zjé Izraelſzki, pomágajte KŠ 1771, 409; nego kaibi nyega pomágali TF 1715, 15; da bi prisli, i pomágali bi nyim KŠ 1771, 179; Povej ji záto, naj mi pomága KŠ 1771, 205; Naj mi naſſega bli'znyega pomágamo KŠ 1754, 41; More biti ga je pomágao vu vcsenyej KŠ 1771, 662; dönok je drüge vu potrejbcſini pomágao KM 1796, 70; csi je nevolne pomágala KŠ 1771, 640; i na obcſinſzko dobro ſzo nikaj nej pomágali KM 1790, 78
2. pomagati komu iz stiske: Ni té ſzto ti ne haſzni, Csi ſzi ti ſcsés pomágati KŠ 1754, 257; Ár, vu kom je on trpo ſzkusávani, vtiſztom more i onim, ki ſze ſzküsávajo, pomágati KŠ 1771, 675; ár ti ſzi on Bog, kteri meni pomága SM 1747, 93; Boug pomága KŠ 1754, 124; i Düh navküp pomága naſoj nemocsnoſzti KŠ 1771, 466; Blagoszlov naj nám dá, Vdeli nász pomága BKM 1789, 6; Na ſtero nám pomágai naſſ drági otecz nebeſzki TF 1715, 27; Pomágai meni za tvoie dobrote vollo ABC 1725, A8a; Pomágai mi, da mi ſze Vöra ne poménka SM 1747, 58; Na ſtero náſz pomágaj nas drági Otsa nebeſzki KŠ 1754, 156; Na tvo diko náſz pomágaj BKM 1789, 295; Düse nase k-Tebi zmágaj, V-Nebeſzko diko pomágaj BRM 1823, 81; Pomágaj goszpodne TA 1848, 9; On me naj svojov miloščov pomozi BJ 1886, 3; Zdobroutami ga je prigledno i pomágo BKM 1789, 96
pomágati se -am se pomagati si: s tema zoboma se [mrož] po lédi na prej pomága AI 1878, 20; Vu ſz hiſtvi bodoucſi: naj ſze [bližnjemu] pomágajo KŠ 1754, 220
pomagajóuči tudi pomagajóči -a -e pomagajoč: Dozdaj szam trplivo csakao te mále pomágajoucsi áldov KOJ 1833, IIII; Pomágajôcsa vrêmena-rêcs AIN 1876, 45; Naj i vi podáni bodete tákſim i vſzákomi pomágajoucsemi KŠ 1771, 526; Pomágajoucsi i vi zmolitvov za náſz KŠ 1771, 530; jeli nega eti zadoszta pomágajôcsi rôk KAJ 1870, 130
pomágavči -a -e pomagajoč: Pomágavcsi eden ovoga, k-cili pridemo AI 1875, kaz. br. 1
pomágani -a -o podpiran: Bethlen od Törkov napihani, i pomágani KOJ 1848, 92; Nikica je od rusza pomágani AIP 1876, br. 6, 7; hercegovinancom csi tô ne vcsinijo, na dale pomágani AIP 1876, br. 2, 6
Prekmurski
ponǘjati -am nedov. ponujati: Tomi bolvani vszo mogoucsnoszt ponüjati KOJ 1833, VII; Kinálni, ponüjam -ati AIN 1876, 65; miloscse ino tak zdaj 'ze Sz. Düjh ponuja KŠ 1754, 127; Zdáj Napoleon ponüja mir Kutuzovi KOJ 1848, 120; ponüjao nyim je pejneze KŠ 1771, 365; Roberta Károla, steroga nyim je Pápa ponüjao KOJ 1848, 43
ponǘjati se -am se ponujati se: liki ſzinom ſze vam ponüja Boug KŠ 1771, 694; Szkom ſze ti ponüja zdaj nebeszka dika KM 1783, 257; Stera sze krouto ponüja, sze po navádi zavr'se KOJ 1845, 35; Zato pipo naj tam vszáki vglavô potiszne, de sze neszrecsa zgoditi neponüja AI 1875, br. 1, 8; ar je Krisztus satana na lanc djáo, naj nasz nemore vgriziti, nego csi mo sze nyemi ponüjali KOJ 1845, 97
ponüjajóuči -a -e ponujajoč: vitezje, pridoucsi i gyezi ponüjajoucsi nyemi KŠ 1771, 252
ponǘjani -a -o ponujan: Da ſze cslovik ni ponüjano gori vzéti nemore KŠ 1754, 124; Vész more szkrbeti na odajo ponüjano hráno i pitvino AIP 1876, br. 4, 2
Prekmurski
poslǘhnoti tudi poslǘjhnoti -em dov.
1. uslišati: inoje obecſau kai náſz hocſe poſzlühnoti TF 1715, 31; i ti ſzi náſz obecsal miloſztivno poſzlühnoti SM 1747, 62; ka náſz ſcsé poſzlüjhnoti KŠ 1754, 181; jaſz nyé poſzlüjhnem KŠ 1754, 182; poſzlühnem te KŠ 1771, 416; 'Zelejnye ti nevolni poſzlüjhnes KŠ 1754, 181; Vſze bom tecsaſz kricso, dokecs me poſzlühnes BKM 1789, 288; ſzeje ſzkrilo nyegovo licze od váſz, kai váſz ne poſzlühne SM 1747, 6; csi bomo ga kaj proſzili pouleg nyegove voule poſzlüjhne náſz KŠ 1771, 735; prosnyou Boug poſzlüjhne KMK 1780, 32; Csi te poſzlühne KŠ 1771, 59; Bôg me poszlühne gda bom ga zezávao TA 1848, 4; I kikoli niti ne poſzlüjhnejo váſz KŠ 1771, 118; Törk zdáj 'se pá mocsen Czaszara neposzlühne KOJ 1848, 106; Goſzpodne poszlühni moio reics ABC 1725, A7b; Ah poſzlühni SM 1747, 91; zdihavanye nyegovo miloſztivno poſzlühni SM 1747, 64; Poſzlüihni, Goſzpon, moje pregányanye SM 1747, 70; Oh poſzlüjhni me KŠ 1754, 233; proſzimo te, poszlüjhni náſz KM 1783, 10; I poszlühni nase ponizne molitvi BRM 1823, I; I poszlühni nase ponizne molitvi KAJ 1848, 1
2. poslušati: I me kricsanye poſzlühni BKM 1789, 8; Ah, teda mi zdihávanye Poſzlühni SŠ 1796, 138; poszlühni recsi moje TA 1848, 12; poſzlüjhnite mojega zagovárjanya ricsi KŠ 1771, 410; vezdaj poſzlühnite SŠ 1796, 58; Poſzlüjhnite moji drági SIZ 1807, 3; Poszlühnite eto vszi národje TA 1848, 39; O 'Zidovje, pouleg rázuma bi váſz poſzlühno KŠ 1771, 398; vu vrejmeni ſzam te poſzlüjhno KŠ 1771, 538; poſzlüjhno ſzam tebé KM 1796, 66; kaj ſzi me poſzlüjhno KŠ 1771, 305; i poszlühno me je z gore TA 1848, 4; Jelénka je poszlühnola, ali nêpozábila navuka KAJ 1870, 143
poslǘhnovši tudi poslǘjhnovši -a -e
1. poslušajoč: Oni pa poſzlühnovſi Krála, sli ſzo tá KŠ 1771, 7
2. ko je uslišal: I on poſzlüjhnovsi nyegovo prosnyo zmogao ga je KM 1790, 46
poslǘhnjeni tudi poslǘjhnjeni -a -o uslišan: i pozlüjhnyen je oſzlobodjeni KŠ 1771, 678; Gda poſzlühnyen z-tvoje miloscse Razveſzelis BKM 1789, 304; Malo steri poszlühnyen bio AIP 1876, br. 7, 1; Ár je poſzlühnyena 'Ze molitev tvoja BKM 1789, 194; Bár da bi poszlühnyeni bili AIP 1876, br. 6, 3; tákove proſnye priétne oczi ino ſzo od nyega poſzlühnyene TF 1715, 31; prosnye od nyega ſzo poſzlüjhnyene KŠ 1754, 181; poſzlüjhnyene ſzo tvoje molitvi KŠ 1771, 373
poslǘhšeni -a -o uslišan: naj sze tém bolje ogvisajo, ka de nyihova rêcs od törka poszlühsena AIP 1876, br. 6, 3
Prekmurski
požérati -am nedov.
1. požirati: 'Zabe, kacse i ribe jê, Stere prav po'zérati vê KAJ 1870, 171; ki preczidjávate komára, kumilo pa po'zérate KŠ 1771, 77; Vnogokrát vam je vas gút ſzüjhe ſzline po'sérao SIZ 1807, 55
2. sprejemati vase, uničevati: ſzmrt, Koga nájde, vſze po'séra SŠ 1796, 127; Csi te vase grob po'zéra, Nezdvojte KAJ 1848, 114; Ki po'zérajo hi'ze vdovicz KŠ 1771, 142; Pekeo, dönok ne mori, Vszigdár de je on po'ſirao KM 1783, 298
požerajóči -a -e požirajoč: Nescsejo tô szpoznati csinécsi zlo, pozérajôcsi lüdsztvo moje TA 1848, 42
Prekmurski
pravìca -e ž
1. pravica: Naj sze tákse právde szkoncsajo, pôleg stere sze pravica lehko i na hitroma nájde AI 1875, kaz. br. 1; kaibi mi naſſega blisnyega hiſe ne poſeleli, ani pod ſzpouſzobom pravicze TF 1715, 17; vogrszki Ország má praviczo od nász terjati KOJ 1833, X; Budo, ki sze je tecsasz vu nyegove prejdnye pravicze zaleto KOJ 1848, 4
2. pravičnost: dabi ni vu nyem pravicza bili SM 1747, 12; i vö ſze ſcſiſzti krivicza i prneſzé ſze vecsna pravicza KŠ 1754, 120; kapa, liki bi zprávde bila pravicza KŠ 1771, 563; Bojdi nám nasa pravicza BKM 1789, 2; Steroga je poſztavo Boug ſzmilenoſzti po vöri nyegovoj krvi na pokázanye pravicze ſzvoje KŠ 1754, 136; Dicso bom Goszpodna za volo nyegove pravicze TA 1848, 6; da grejhe oſztavivſi praviczi 'zivmo KŠ 1771, 705; Dabi vu etom vreimeni, praviczo ſzvojo pokazal SM 1747, 17; Obprvim, gda je Riktar grátao János, i réd, i praviczo je zácsao dr'sati vu véſzi KM 1790, 68; Oh Bôg, vcsi me tak vſzákomi Na praviczo 'ziveti, Kak ednomi BRM 1823, 385; koteri vu ſzveſztvi ino vu praviczi pred Bougom ſivé TF 1715, 33; nouvoga Csloveka, ſteri je po Bogi ſztvorgen, vu pravoi praviczi SM 1747, 5; Vpraviczi, méri i radoſzti Dühá ſzvétoga KŠ 1754, 142; Ar je ſzád Dühá vu vſzoj dobrouti i praviczi i iſztini KŠ 1771, 584; Kralüjes zmo'zno vpraviczi BKM 1789, 137; Naj vecs grêhi neſzlü'zimo, Nego v-praviczi hodimo BRM 1823, 3; I on de szôdo po praviczi TA 1848, 7; Ár je bougse malo ſzpraviczov, liki vnogo noteridejnye znepráviczov KŠ 1754, 53
3. opravičenje: Kriſztus gori je ſztano za praviczo naſſo KŠ 1754, 110; Kriſztus je dneſz ſztano, Nám na praviczo BKM 1789, 104
4. pravni zakon: Bilá ſzta pa pravicsna obá pred Bougom hodécsa vu vſzej zapovidáj i praviczaj Goſzpodnovi nepokárana KŠ 1771, 161; Jezik je Domovine náj dragsi Kincs, ár sze po nyem eden národ od toga drügoga potrdjáva vu szvoji lasztivni praviczaj KOJ 1833, VIII; z-vogrszkimi praviczami sze bránis KOJ 1833, XIII
5. resnica: ár je Boug vekivecsna pravicza KMK 1780, 5; Boj nam pôt, 'zitek, pravicza BRM 1823, 2; ſzmo vidili nyé Diko, ſziná od Otza, puno miloſcse, ino pravicze SM 1747, 11; la'zecz je, i pravicze nega vnyem KŠ 1771, 727; Od Krſztsánſzke Pravicze KMK 1780, 88; Oh Boug lübiteo pravicze KM 1783, 11; dabi 'ze rad glédo licze, Bom li csako ſzpravicze BKM 1789, 234; On boj Vszêm voj Z-düsne kmicze, na pravicze visni poszvêt KAJ 1848, 10; dabi mi grehom odmerli, i praviczi ſiveli SM 1747, 13; naj naſe grejhe ſzpoznamo i po vu Kriſztuſi vöri na vekivecsno praviczo pridemo KŠ 1771, 830; Naj bi ſzvojega vcsenyá praviczo ocsiveſzno tomi ſzvejti pokázao KMK 1780, 17; Raszpresztri praviczo tvojo nad onimi, ki szo právoga szrcza TA 1848, 29; povejm vam praviczo, nebom vam gúcsao nikakſe féle frliczo SIZ 1807, 3
Prekmurski
právipis -a m črkopis: Jaz tüdi to miszlim, ka de bogse vsze szlovenov nücani pravipisz, ár vsze de ji vecs le'zê cstelo AIP 1876, br. 10, 8
Prekmurski
prijéten tudi priéten -tna -o prid.
1. prijeten, ki ima, kaže pozitivne lastnosti: Da tak tebi vuvſzem Prijéten osztánem KŠ 1754, 248; Oh priétni Jezus KŠ 1754, 237; po ſzvojem priétnom ſzlugi Moyſeſſi vönka zgláſzo TF 1715, 12; Hlápcze opominaj, naj boudo vu vſzem priétni KŠ 1754, 66; stere je náſz ſzebi zoubſztom prietne vcsino SM 1747, 21
2. ki ugaja, je všeč: ſzáda ino je priétni pred nye ocſmi KM 1783, 6; ki ſze ga boji, priéten nyemi je KŠ 1771, 374; i prijéten bode ete ſz. Áldov KM 1783, 131; na vékſe on je vſzejm prijéten KM 1790, 36; Csi ſzem li prijéten Tebi BRM 1823, 10; Nikſa gnila rejcs .. naj bou priétna poſzlüſávcszom KŠ 1754, 44; I priétna je bila eta rejcs pred vſzov vno'zinov KŠ 1771, 357; Ár je hiſtvo ſzvéto edna poſtena, Bougi priétna, ſztáva SIZ 1807, 6; ino vsze moie csinenye priétno boude ABC 1725, A5b; ako scsés videti, koje Bogu drágo i lüdem prietno SM 1747, 87; Da vſze moje delo Tebi bou prijétno KŠ 1754, 248; dokecs je prijétno k-pokouri vrejmen KM 1783, 134; od koga bole Goſzpoudi je nej priétno kak ſté popejvanye BKM 1789, 7b; i brs za volo Simon Máguſa, priétnoga Nero Czaſzari KŠ 1771, 700; Túl korátov je nê kâ prijétnoga KAJ 1870, 10; poſztavte tejla vaſa na áldov priétni Bougi KŠ 1771, 475; Oni ſzo ti priétni bili BKM 1789, 83; i záto ſzo Ábela dári bili prijétni Bougi KM 1796, 8; kaiſzo tákove proſnye priétne oczi TF 1715, 31; Naj boudo priétne tebi ricsi vüſzt moji KŠ 1771, 147; da Tebi moja dela priétan boudo TF 1715, 46; dobra dela ſzo, ſtera ſzo Bougi prijétna KMK 1780, 97; Ár hrána náſz Bougi priétne ne vcſini KŠ 1754, 211; Jelo pa náſz priétne Bougi ne vcsini KŠ 1771, 505
3. ki prinaša veselje, zadovoljstvo: Predgat leto Goſzpodnovo to priétno KŠ 1771, 176; Ár právi: vu priétnom vrejemni ſzam te poſzlüjhno KŠ 1771, 538; Jasz sze pa, Goszpodne, k tebi molim v prijétnom vrêmeni TA 1848, 54; ali za volo z-Bogom zmérjenoga, ſzo priétna KŠ 1754, 81
prijétnejši tudi priétnejši -a -e prijetnejši: I drügim de prijêtnêsi, Ki povszéd csedno gucsi KAJ 1848, 276; Lübav Jezuſſa Jezero-krát prijetnejsa KM 1783, 248; I pred Bougom je tüdi priétnejsa edna lejpa peſzen BKM 1789, 4b; tüvárissiczo, ali mojim ocsem prijetnejse nej ſzam nindri mogao nájdti SIZ 1807, 19; nego szi to bougso, Bougi prijétnejso voro preberé KOJ 1845, 80
Prekmurski
protìven -vna -o prid.
1. nasproten, sovražen: Oh! vcsi me, v-kom szem protiven Tebi KAJ 1848, 224; Kim je protivna szila Verno mater vkrâvzéla KAJ 1870, 19; delo ſtero z-protivnoga ſzrczá zhája KŠ 1771, 439; da bi nigdár tvojoj dobrouti nikaj protivnoga ne bi vcsino KM 1783, 165; je csreda protivnoga lüdsztva esze notrivdárila KAJ 1870, 164; po krátkom vremeni on bio voj protivnoga sztrána AIP 1876, br. 2, 2; Li edno protivno recs povete, Vsze vas po'zrém, to mi vête KAJ 1870, 96; ki ſzo brezi prebránya med ſzebom protivno ſtejnye vküpe prináſali KŠ 1771, A3a; edne [občine] ſzo na drüge ſz-protivnim tálom trle KM 1790, 92; vönie verzi, ar ſzo oni tebi protivni ABC 1725, A7b; V-Jeru'sálemi ſzo ga vu Czérkvi zgrabili ti protivni 'Sidovje KM 1796, 129; csi Boug náſz od drügi protivni zádav mentüje SIZ 1807, 16; da nyim düsnavejszt bráni táksim protivnim narédbam sze podlo'siti KOJ 1848, 114; návuke protivne Sz. Piszmi vorje KOJ 1845, 77
2. protiven: Protivni: [vezniki] de KOJ 1833, 112; Protivni: [vezniki] de AIN 1876, 66
protìvni -a -o sam. nasprotni, sovražni: Prisao je med laſztivne, Naisao je protivne BRM 1823, 21; vsza ona, ſtera ſzam tvojoj zmo'snoszti protivna vcsino KM 1783, 138
Prekmurski
ravnàti ràvnam nedov.
1. ravnati, voditi, usmerjati: Vcſio náz naſſ ſitek ravnati TF 1715, 12; naj bole vekivecsnomi zvelicsanyi ravnati mores KŠ 1771, A8a; Bog nas, ki vsza ravnas v-pravicsnoszti KAJ 1848, 10; Ar stere Düh Bosji ravna, (goni) SM 1747, 23; Vtoj cséſzti on vſza ravna KŠ 1754, 105; i ravna nogé naſe na pout méra KŠ 1771, 166; Ár on vſze Moudro ravna vpoglédi BKM 1789, 16; Sziromák csloveka nakányanye dober Boug ravna KM 1790, 16; Ki ravna szvoja dela KAJ 1848, 7; ravnai tvoio pout pred menov ABC 1725, A7b; ino ravnai mené gneſz SM 1747, 46; Vodi i ravnaj moje nogé po tvoje ſz. zapouvidi ſztezáj KŠ 1754, 233; Jezus Kriſztus ravnaj pout naſo kvám KŠ 1771, 619; Oh Boug ravnaj k-tebi ſzrczá KM 1783, 11; Ravnaj tve ſzrczé ktomi, Da ſze dopádnes nyemi BKM 1789, 15; Z-Dühom me ravnaj eti na právo poniznoſzt BRM 1823, 9; ravnaj pred menom pôt tvojo TA 1848, 5; ino pouleg nyegovi zapouvidi veſz nas 'zitek ravnajmo KŠ 1754, 68; vaſſe vcſenyé tak rendeluite ino ravnaite TF 1715, 6; ravnajte pout Goſzpodnovo KŠ 1771, 266; Szteze 'ze ravnajte BRM 1823, 6; Szvétoga Düha, dáj ki de me ravno BKM 1789, 78; i bode národe prav ravnao TA 1848, 7; Sz. Düjh naj ono Vſze ravna KŠ 1754, 248; Goſzpoud pa naj ravna ſzrczá vaſa KŠ 1771, 629; On naj vcsi ino ravna 'seno ſzvojo SIZ 1807, 9; naj nas 'zitek pouleg nyé ravnamo KŠ 1754, 69; Sto je ravnao po Jó'suevoj ſzmrti Izraelſzke ſzini KM 1796, 45; ka je nej szpráviscsa vkuppouzvao, nego po szvojem ravnáo KOJ 1848, 45
2. oskrbovati, skrbeti za kaj: dokecs moski vünej márho ravnajo KOJ 1845, 40; da on zná szvoje recsi, i oupravo hasznovito ravnati KOJ 1833, XV
ravnàti se ràvnam se
1. odpravljati se: Ino ſze ſzpát ravna KŠ 1754, 248; Gda ſze 'se na pocſinek ravna cslovik KM 1783, 172; Pa tüdi Törk szem dale sze ravnao KOJ 1848, 69; Kakda ſze je ravnao Goſzpon Kriſztus vu Nebéſza KM 1796, 115; Kapitán z-szvojimi sze je tüdi za nyima ravnao KOJ 1848, 104; na dugo pôt ono, na stero sze je rávno zdâ ravnao KAJ 1870, 115; Paveo ſze po vnougi gmajnaj ravna v-Jeru'zálem KŠ 1771, 397
2. ozirati se, zgledovati se: Poſtenyé ſze pa ne ravna na ſzám kejp KMK 1780, 39; Vſzáka Dusa ravnaj ſze BRM 1823, 6; Záto ſze ravnajmo BKM 1789, 19; Lejpo ſze ravnajte Zdaj ide zvelicsanye BKM 1789, 12; I jaſz bom ſze za nyim ravnao BRM 1823, 86; Potom ország sze po szvojem zbránom prednyási ravno AI 1875, kaz. br. 3; tákſi, ki ſzo ſze li pouleg ſzame ſzvoje laſztivne voule ravnali KM 1790, 78
ravnajóči -a -e usmerjajoč, upravljajoč, vodeč: Oh hválte Vſza môdro ravnajôcsega, Bôga BRM 1823, 104; Vu bojni razmi [konj] i bôga ravnajôcsi glász zapovednika KAJ 1870, 88
ràvnani -a -o usmerjan, voden: csi je na dobro pout ravnani KM 1790, 56
Prekmurski
rodják tudi roják -a m
1. sorodnik: Atyafi; rod, rodják, 'slájta KOJ 1833, 151; Od ete grozovitnoszti nad szvojim rodjákom vcsinyene je Sz. Stevana zabolelo KOJ 1848, 14; Pozdravte rojáke moje KŠ 1771, 484
2. v zvezi novi rodjak novorojenček: Te nôvi rodják de na imé Dusan krsztsen AIP 1876, br. 9, 3
Prekmurski
sád -a tudi m
1. sad ali plod drevesa: ali ſzádite drejvo lagoje, i ſzád nyegov lagoji KŠ 1771, 40; Rávno kak rozga ſzáma od ſzébe, nemore ſzáda prineſzti SM 1747, 23; Stajarci szo láni za szadü blizi 300 jezér rainskih dobili AIP 1876, br. 3, 8; Jež. Hráni se spokáplenom sadü AI 1878, 10; drevo, stero ſzvoi ſzád prineſzé SM 1747, 92; je vo odébrao te pozadnyejsi ſzád zemlé KM 1796, 8; liki drêvo, stero prineszé szád szvoj TA 1848, 3; Lisica lübi tudi sladki sád
2. otrok: Zdrav bojdi Devicze ſzád BKM 1789, 37; kaj nyemi je Boug ſzpriſzegov obecsao, ka zſzáda ledevjouv nyegovi pouleg tejla obidi Kriſztuſa KŠ 1771, 346; V-utrobi ſzád noſzécsi 'zen peſzem BRM 1823, VIII
3. rezultat, dosežek: od ſz. Dühá, ſteroga ſzo ſzád, doprneſzéjo KŠ 1754, 81; i drügo dobro od krſzta i nyegovoga ſzáda opominanye KŠ 1754, 188; Ár, csi molim zjezikom, pamet moja je pa brezi ſzáda KŠ 1771, 518; Zdaj pa oſzlobodjeni od grejha, máte ſzád vas vu poſzvecsenyej KŠ 1771, 128; naj i med vami mám kákſi ſzád KŠ 1771, 448; Szád dober prinásajo BKM 1789, 7b; Da Tvoja rêcs Právi szád BRM 1823, 1; moje delo, Ar de ono li tak szvoj 'zelen szád melo KAJ 1870, 5; Dühovni 'zitek, ſteri ſztoji vu vöri i vnyé ſzádi KŠ 1754, 206
Prekmurski
sfàliti -ím dov.
1. zmanjkati: Záto mi ni eden vecsér Pri nyem nikaj neszfali KŠ 1754, 259; i eti telko vzemejo, i ne ſzfali KM 1783, 63; Pri nyem nikaj ne ſzfali BKM 1789, 163; saláto znouva poszejja v-leti, da naj neszfali KOJ 1845, 38; Sto zná kelikokrát szfali TA 1848, 15; Znam dobro, csi mi szfali môcs, Kâ de mi Krisztus na pomôcs KAJ 1848, 110; Escse nadale, csi bi nam meſzou ſzfalilo SIZ 1807, 15; Csi je pa kaj ſzfalilo vu etoj mojoj ſzpouvidi KM 1783, 150; Imrei szo taki pejnezi szfalili KOJ 1848, 32
2. narediti napako: tvo’ miloſzt ſcsés podiliti, ki ſzfaliti nikak nemres KM 1783, 262; nyegova Cérkev nikolinigdár nemore szfaliti KOJ 1845, 75
Število zadetkov: 160